JEŽIŠ A SAMARITÁNKA (3. pôstna nedeľa)

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“ Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ Vyšli teda z mesta a šli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“ Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: ‚Ešte štyri mesiace a bude žatva?‘ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač, aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy ste vstúpili do ich práce.“ Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“ (Jn 4, 1-45)

          Aby Ježiš mohol Samaritánku obdarovať živou vodou, siaha na boľavý bod jej života. Zameriava sa na koreň jej smädu. Ani po piatich manželstvách nestretla toho pravého. A teraz žije v šiestom vzťahu. Možno len preto sa pustila s Ježišom do rozhovoru, lebo v ňom vidí možného siedmeho. A on tým „siedmym“ pre ňu naozaj je. Číslo sedem v biblickom chápaní znamená plnosť, zavŕšenie niečoho. Ježiš je pre ženu očakávaným Ženíchom.

          Muži tejto ženy v evanjeliovom texte symbolizujú pohanské božstvá, rôzne filozofie a bludy, ktoré boli v prvotnej Cirkvi rozšírené a s ktorými musel aj Ján, autor evanjelia, zápasiť. Ľudia tej doby často prechádzali od náuky k náuke – boli podobní žene, hľadajúcej šťastie v náručí mnohých „mužov“, až kým nenašli pravdu v náručí Krista.

          Ježiš žene hovorí „Priveď si muža.“ A ona sa nazdáva, že stručná odpoveď „Nemám muža“ všetko vyrieši a stopne nepríjemné smerovanie rozhovoru. Vidí však, že na Ježiša jej polovičaté vyhýbavé odpovede neplatia. On smeruje tam, kam ona nechce. A ona reaguje priam komicky. Vnáša do diskusie náboženský problém, ktorý jestvoval medzi Židmi a Samaritánmi: „Pane, a ako je to s tým modlením sa? Vy, Židia, hovoríte, že sa treba modliť v Jeruzaleme, no my sa chodíme modliť na našu posvätnú horu Garizim. Ako to vlastne je?“ Ježiš hovorí o jej súkromnom živote, a ona sa pýta na modlitbu. V tomto je našou rodnou sestrou. Vždy, keď sa k nám niekto dostane príliš blízko, dotkne sa citlivého bodu, máme sklon ujsť, prejsť na abstraktnejšiu úroveň rozhovoru.

          Ale Ježiš s ňou diskutuje aj o tomto. A tak sme svedkami rozhovoru, v ktorom každá zo zúčastnených strán chce mať pravdu. Jeruzalem či Garizim, katolicizmus či protestantizmus? Ježiš však hovorí, že nie sú iba tieto dve cesty. Ukazuje na cestu „vyššiu“. Boh si hľadá ctiteľov, ktorí sa mu budú klaňať v Duchu a v pravde. Jeho prítomnosť sa neviaže na miesta a ustanovizne, na kameň a rituály. Zároveň je tento rozhovor dôkazom, že Samaritánka, hoci neviedla príliš príkladný život, nebola nábožensky ľahostajná. Bola hrdá na studňu praotca Jakuba. Žiarlivo horlila za vieru svojho ľudu.

          V rozhovore s Ježišom táto žena zažila to najväčšie, čo človek môže zažiť – stretnutie s Bohom. V jej živote nastal prelom, kde všetko predchádzajúce stratilo svoju cenu, pretože našla omnoho viac.

 Na stiahnutie

           Viac o tomto evanjeliu (vrátane príbehu) sa môžete dočítať v knihe Nad evanjeliom (Horčičné zrnká), ktorú si môžete zakúpiť na Zachej.sk alebo v iných kníhkupectvách.

            Ak vás zamyslenia oslovujú, napíšte nám na adresu peter-kurhajec@naex.sk. Za vašu spätnú väzbu vám budeme vďační.